Březen 2008

Koniarska kríza a hľadanie nového pôsobiska

31. března 2008 v 21:00 | Kika |  Naše a Vaše výtvory
Keďže vaše články akosi stále nechodia, napĺňam túto rubriku aspoň ja :-D
Moja koniarska kríza mala niekoľko fáz medzi ktorými boli rôzne dlhé prestávky. Počiatky siahajú do obdobia pred asi dvoma rokmi. Bolo to niekedy začiatkom zimy, čo pochopiteľne nie je obdobie pre koniarov najpriaznivejšie. Do toho prišli problémy doma a na ranči taktiež nebolo všetko s kostolným poriadkom a aj tam sa diali zmeny.
V tom období som našla na internete inzerát jendej holky, ktorá hľadala pomoc ku svojím dvom konikom. oslovilo ma to a na inzerát som odpovedala a vyvíjalo sa to pomerne sľubne. Na ranči ma to prestalo napĺňať a tak som jedného dňa prišla za trénerkou Táničkou s tým, že na kone už chodiť nebudem. Bol to veľmi emotívny rozhovor a preliala som pár litrov sĺz, dokonca aj Táni sa to zdalo byť podozrivé. Ja som si vtedy myslela, že som urobila správne.
Koníky u súkromníčky, ktoré som objavila na nete boli síce ohromne zlaté, v tom období som však ešte na zmenu vzduchu nebola pripravená, čo mi však došlo až o niečo neskôr.
Bez ranča som vydržala asi tri mesiace. Potom mi začalo byť smutno a rozhodla som sa vrátiť. Táňa sa zachovala férovo a vzala ma späť.
Prebehlo pol roka, letná sezóna sa chýlila ku koncu. Kolektív členov sa cez leto opäť rozrástol a niekoľko skalných koniarov ostalo verných ranču aj v zime. Nastal však ďaľší zásadný zlom. K 1. septembru Tánička nastupovala do iného zamestnania a my sme boli nechaní "napospas" svojmu osudu /ikeď spočiatku nás trénoval Janko/. Malé baby postupne odchádzali, len tá Andrea nie a nie odísť :-D/kto pozná, vie o čom hovorím :-D/... Cez zimu sme jazdili kone, keďže bola suchá a teplá, pomerne pravidelne a pomerne kvalitne. Potom prišla jar.
Začali sa tie pravé stresy súvisiace s blížiacim sa začiatkom sezóny. Keďže sa mi všetko zlé záhadne vygumovalo z pamäti /zázrak fungovania ľudského mozgu :-D/, nebudem opisovať jar a začiatok leta 2007 na ranči. Pamätám si jedine pocit krivdy, keď pred Jankom bol Lukáš vždy top :-D. Všetci si to určite všimli ako som chodievala potajomky plakať do maringotky keď Janko spochybnil moje duševné zdravie. Ale to je už minulosť. Nechcem tu nikoho ohovárať, nedajbože niekomu krivdiť. preto túto tému nechám radšej na pokoji. Ale dotknúť som sa jej musela, aby ste pochopili moje pocity. Ako tak pokračoval čas, moje duševné zdravie začalo nadobúdať podobu, akú mu pripisoval Janko už dávnejšie.
Celé leto som sa na ranči neukázala. Teda bola som tam dokopy asi 10 krát za prázdniny. Nebolo to nič osobné, večšinu času som trávila mimo domu, avšak táto situácia mi celkom vyhovovala.
Po prázdninách som sa s plnou vervou a vyliečená /aspoň som si to myslela/ zo svojích starostí vrhla do svojích rančerských povinností. Ubehlo niekoľko týždňov a zistila som, že veru moje dušvné zdravie je na tom horšie ako som si myslela. Pravidelne som chodievala domov s plačom, bola som ako vo sne...
Keď som raz Leonka zrúbala bičom bez zjavného dôvodu /predmenštruačný syndróm??? :-D/, uvedomila som si, že niečo nie je v poriadku. V ten deň som nakričala na všetkých ktorých som stretla, Terezka sa po tom so mnou dokonca nebavila /čomu sa vôbec nečudujem.../... a povedala som si, že stačilo. Začala som hľadať nové miesto na realizáciu mojich jazdeckých a koniarskych záležitosí.
Moja prvá cesta viedla do Dolán. Bola to zhoda okolností, chvíľu som však dúfala, že sa tam naozaj usídlim. moje nadšenie však opadlo keď som sa dozvedela, že v jazdeckom klube majú plno a tak som sa mierne sklamaná ale stále s nádejou vrhla do Hĺadania.
Náhodne som zabľúdila na stránku koniarne. bola som na nej už aj predtým, veľmi dávno, no vtedy mi to ešte nič nehovorilo. Odhodlala som sa napísať krátky mail na adresu uvdenú na stránke s tým, že prinajhoršom ma odignorujú:-D. Ale naopak, neodignorovali ma a hneď na druhý deň mi bolo odpísané nech sa prijdem pozrieť. Prišla som, videla som a bola som navnadená príjsť znova :-D
Tentoraz to vyšlo :-D. Pravdepodobne som sa osvedčila pretože tam chodím dodnes a nemám pocit, že by som bola na obtiaž. teda dúfam, že nie som :-D
Teraz už ďakovať nebudem, myslím, že v predošlom článku stačilo :-D
Teraz sa však ospravedlňujem všetkým, ktorých sa tento článok dotkol nech si to so mnou pokojne vydiskutujú na maily kika_cola@post.sk
Prajem pekný deň :-D

Zmena

25. března 2008 v 20:51 | Kika
Mala turbo zmena vzhladu blogu. Zbavila som sa tej zelenej, koli nasej dominicke ktorej sa nepacila :-D Nebojte sa, toto nebola tá dlho avizovaná zmena, len sa mi klasicky pokafral program na úpravu fotiek tak som plánovanú zmenu nebola schopná uskutočniť :-D
Ďalej som vytvorila rubriku pre vaše príspevky, ktorá bola síce zatiaľ tvrdo odbojkotovaná ale snáď sa časom zaplní :-D
V dohľadnej dobe pridám aj nejaké nové fotečky, termín však ako obyčajne súvisí s mojou schopnosťou dotlačiť moju lenivú rodinu do donesenia CDčka s Photoshopom :-D
Toť vše, priatelia moji :-D
PS: prosím píšte komentáre k článkom, rada ich čítam :-D
PPS: ako som sa už vyžšie zmienila stále čakám na vaše články :-D pre ilustráciu sa pokúsim nejaký literárny výplod napísať aj ja :-D
s pozdravom Kika /admin/

Moja cesta ku koňom

25. března 2008 v 20:47 | Kika |  Naše a Vaše výtvory
Moja cesta ku koňom bola výrazne poznačená rôznymi faktormi. Keď sa tak nad tým spätne zamýšľam, objavujem množstvo ľudí, bez ktorých by moje koniarske ambície nikdy neboli objavené. Ale začnem od začiatku.
Po prvý raz som zočila živého koňa /pokiaľ sa pamätám/ na červenom kameni. Vtedy ma moja teta /dnes si už ani nepamätám ktorá to bola, niežeby som ich mala nejak veľa ale za tie roky mi to nejako vyšumelo z hlavy:-D/ s vypetím všetkých fyzických aj psychických síl vytrepala na milého poníka. Nespomínam si, že by som z toho mala nejaký úžasný zážitok, vlastne si na to nespomínam takmer vôbec.
Odvtedy som stretla ešte niekoľko koníkov a pár krát som sa aj previezla ale žiadne veľké dojmy to na mne nezanechalo.
Potom som začala chodiť na gympel. Osemročný. A nastúpila som do akejsi triedy koniarov kde takmer polovica spolužiačok chodila aspoň chvíľu na kone. Spočiatku som si spoločne s mojími nekoniarskymi spolužiakmi z báb ktoré chodili na kone robila srandu.
Raz naši mali ísť navštíviť jedného ocovho spolupracovníka, ktorý mal /a ešte stále má/ v Trenčíne kone. Volali ma, nech idem s nimi, ja som ich však poslala do kelu /v tom čase som mala ešte predsa len slušnejší slovník, čo už :-D/, že mna kone nezaujímajú.
Krátko na to nás naša pani profesorka výtvarnej vzala na ranč kresliť kone. Spomínam si, že môj vtedajší výtvor bol dosť hrozný, čo už, nikdy som nemala talent na kreslenie. Ale čo mi utkvelo v pamäti bolo tí dvaja pažraví a dotieraví koníci /Draugs a Larson, pozn. autora/. Nejakým zváštnym spôsobom ma očarili. Baby, ktoré už vtedy chodili na kone sa tam správali ako doma, čo ma fascinovalo.
Keď som prišla domov, nemohla som odolať a všetko som našim porozprávala. povedali, že cez víkend pôjdu znova do Trenčína a ja som sa k nim tentokrát nadšene pridala.
Tu prichádzame k ľuďom, ktorí v tomto smere asi najviac ovplyvnili moju budúcnosť. Keď sme dorazili pred stajňu v Nozdrkovciach a zaparkovali auto, prišiel nám naproti chlapík na koni. Kôň sa mi zdal byť obrovský a mala som z neho trocha strach. Palo, ocov kamarát zoskočil z Mandynky a ani som nevedela ako a sedela som na nej ja. Zomlelo sa to tak rýchlo, že som ani nestihla protestovať. A tak sediac na obrovskej /160cm??? :-D/ ryšavej kobyle, s čepsami na nohách som sa cítila ohromne jazdecky :-D. Danka, dnes už Palova manželka ma odviedla do jazdiarne kde Mandy pripla lonžku. tých pár minút na lonžke mi pripadalo strašne dlhých, miestami som sa aj trocha bála ale keď som napokon zliezla dolu, bola som na seba pyšná. dodnes si pamätám ten pocit.
Keď sme sa vrátili domov, zaumienila som si, že budem v jazdení pokračovať. Moje odhodlanie však pomaly opadávalo, a vďaka mojej nepriebojnosti som ani po pol roku jazdiť nezačala. Medzitým sme znova išli pozrieť našich Trenčianskych známych, ktorí sa medzičasom presťahovali aj s koňmi do vlastného. opäť som sedela na koni /na Frieškovi :-D/ a povedala som si, že tentoraz sa už nenechám svojou povahou odradiť.
Napriek tomu však trvalo niekoľko mesiacov kým som sa rozhýbala. Vtedy som sa dozvedela, že moja vtedajšia najlepšia kamoška začala chodiť na kone. to ma naštartovalo. Keď môže Tereza, prečo nie aj ja. A tak som sa jedného dňa vybrala s Luciou a Terezkou, ktoré sa ma láskavo ujali, na ranč. zoznámila som sa s Táňou, vtedajšou trénerkou, ktorá skonštatovala: "aspoň že niesi ako Lucia, malé pivo,". No, malé pivo som ešte ani vtedy rozhodne nebola a tak som sa začala pomaly zaúčať do koniarskych záležitostí. Terezka a Lucia mi ukázali kone, stajňu, táčky:-D a ja som sa začala pomaly udomácňovať.
Odvtedy ubehlo 5 rokov a ja trávim pri koňoch každú voľnú chvíľu. Kone a práca s nimi sa stala zmyslom môjho života a napriek tomu, že na ranč už chodím iba zriedka, ostalo mi naň množstvo krásnych spomienok.
Teraz cítim potrebu ďakovať, tak ďakujem:
Ďakujem p. profesorke Rapošovej, že nás vytiahla v ten pekný jarný deň na ranč kresliť kone, ďalej ďakujem Palovi a Danke Mikulášovcom za to, že ma ku koňom priviedli, čo im moja mama dodnes nevie odpustit :-D ale aj za to, že ma u seba čas od času trpia aj teraz, keď už je zo mna stará kobula :-D, potom dakujem Lucke Ružekovej za to, že mi povedala, že Tereza chodí na kone .-D, Tereze Topoľskej za to, že začala chodiť na ranč, hoci ju to po chvíli omrzelo posielam pozdrav do Hongkongu :-D. Ďalej dakujem Lucke Trojanovej a Terezke Zigovej, ktoré sa ma ujali keď som bola na ranči nová, Táničke Gašparovičovej za to, že bola na mňa vždy dobrá a nikdy mi nenadávala ikeď ostatným sem tam áno /asi som mala šťastie :-D/ a za to, že mi vštepila nielen základy jazdenia ale aj toho, že pri koňoch treba rozmýšľať a pre toto všetko bola mojim velkym vzorom, Jankovi Dugovičovi, ktorý ma naučil ako diplomaticky vychádzať s nadriadeným, hoci ním nikdy nebol:-D a za to že mi umožnij a stále umožňuje jazdiť na jeho koňoch, Klaudii Tallovej za to že so mnou strávila asi rok mojho koniarskeho života, Ivanke Smetanovej za nedelne poobedia :-D, Simone Rimanovej a ostatnym senkvicarkam. Simonke Sekerovej a Dominike Chvostekovej za to, že to so mnou vydržali až doteraz hoci som bola niekedy odporná, Lukášovi Píseckému proste len za to že je, lebo neviem nájsť konkrétny dôvod :-D, Lucke Mandincovej, za to že mi občas požičala Salomku a za našu poslednu vychadzku .-D, Veronike Konevalikovej sa v prvom rade ospravedlnujem za všetko hnusne čo som jej kedy povedala a ďakujem za to, že mi dovolila jazdiť na Lokynkovi :-D, Martine Krajčovičovej za fajny pokec na vychadzkach ale aj na jazdiarni... Ďakujem malym babam /vy viete ktore ste/, dakujem Andrei Szalayovej za to, že odišla na Kráľovú /dakujem, dakujem, dakujem :-D/... Ďakujem Veveričke Mituchovičovej za to že tak obdivuje moje jazdecké schopnosti ikeď nie je veľmi čo obdivovať, Janke Peschlovej za to, čo ma naučila za tých pár hodín v táboroch a za všetky rady ktoré mi ked dala mailom :-D... Na záver ďakujem mame a tatovi ktorí mi napriek všetkému kone nikdy nezatrhli, Ingridke Lančaričovej, mojej veľkej konskej kamoške za to ze jej ešte nejdem na nervy hoci som dosť otravná:-D, Katuške Trtekovej za to, že je ochotná počúvať moje drísty o koňoch hoci ju nezaujímajú a ajtak ma má rada:-D a ďakujem Danke Dvořákovej, Katke Švachovej a celému osadenstvu Koniarne v Častej za to, že mi poskytli môj najnovší konský domov :-D
Týmto by som sa chcela rozlúčiť s Rančom MM a jeho osadenstvom, pretože moje aktívne členstvo ako ste si všetci určite všimli sa skončilo. Nechcem aby ste na mňa zanevreli, pretože vás mám všetkých rada a dúfam že sa budeme spolu stretávať aj naďalej, hoci moja koniarska duša je už presťahovaná niekde inde :-D
Tejto stránke sa samozrejme budem aj naďalej venovať a o Ranči budem hovoriť len v dobrom :-D

Novinka :-D

21. března 2008 v 14:14 | Kika
Milí clenovia JK Ingle ako aj ostaní návštenvíci tejto stránky. V záujme zkvalitnenia obsahu mi môžte posielať svoje zážitky, postrehy a názory týkajúce sa Ranča MM, koní alebo zvierat a prírody všeobecne :-D...
Vaše výtvory posielajte vo forme prílohy najlepšie v MS Word na mail: kika_cola@post.sk
Prosím nepoužívajte vulgarizmy, inak uverejním všetko.
Takže hurá do toho, prezentujte sa :-D

Postreh :-D

9. března 2008 v 16:36 | Kika /pripadne chyby mi prosim hlaste, nikdo nieje dokonaly :-D/
uaaau ludia tu sa daju k clankom vkladat obraaazky :-DDD aach ta moja inteligencia .-DDD
no nic, pre lepsie sprehladnenie mate ku popisu kazdeho konika aj obrazok, niektore su z galerii ale niektore su aj nove takze kukuuk :-D
a zmenila som nejake clanky takze ciitajte a komentujte, cakaam :-D

NEWS

9. března 2008 v 14:24 | Kika
Thaaakze konecne som sem nacpala nejake nove fotky, je ich malo ale tak nejako sa zacat musi :-D maate ich v rubrikach vianoce 2007, kone 2008 a maly bonbonik v rubrike jazdiaren, aj ked tu fotku uz asi seci videli v mojom mobile :-DD
cakam vase navrhy na vylepsenia tohto blogu, chystam sa urobit krajsiu grafiku ale sa mi do toho vobec nechce.... sak mozno raz :-DD