Duben 2008

Rozprávočka

19. dubna 2008 v 23:07 | Kika |  Naše a Vaše výtvory
Je pol jedenastej vecer a ja by som sa mala pomaly zberať spať. Zažila som krasny deň, hoci som vstávala o siedmej, čo sa mi v sobotu veru čast nevstáva. Práve som sa osprchovala a ešte predtým dotelefonovala so simonkou /až sa mi z mobilu parilo, veď ženskee :-D/
Keďže už je pokročilá nočná hodina a najvyžší čas ísť do postele, porozprávam vám rozprávku na dobrú noc.
Kde bolo, tam bolo, boli vinohrady. Boli, pretože už nie sú. Vyklčovali ich, za účelom vybudovania krásneho kútika, kam by sa ludia a hlavne deti mohli chodit odreagovať od každodenného stresu civilizácie. Nazvime toto miesto Ranč u šťastného koníka.
Keď na Ranči u šťastného koníka postavili výbehy a priviezli prvé koníky, začali tam chodiť deti. Detí tam chodilo veľa, pretože sa im tam páčilo. bola tam krásna príroda a krásne koníky a taktiež skvelá partia. Všetci sa tam mali radi.
Drešiel rok, dva, tri a Na Ranči u šťastného koníka sa začal ozývať krik a hádky. Ozývali sa čoraz častejšie a hlasnejšie. Deti si to začali všímať tiež. Krik a hádky sa ozývali niekedy aj tri krát denne, niekedy ich vyvolal nesprávne vykydaný box, inokedy bičík zabudnutý na jazdiarni... Padali slová, ktoré veru nie sú pre slušné uši.
Jedného dňa krik utíchol. Kričia vždy dvaja. Jeden človek nemôže kričať sám na seba. To by ho vyhlásili za blázna. Preto už nekričal. Nemal na koho.
Hádky utíchli na krátko. Prišla jar a s ňou deti, kurzanti, vychádzky. Majiteľ Ranča u šťastného koníka sa pustil s plnou vervou do práce. Určil pre deti členské dni, kedy sa mali vzdelávať a zdokonalovať v jazdeckom umení. Idea to bola pekná, ale takou bol napríklad aj komunizmus. Tento nápad mal malý háčik: Keď deti budú chodiť iba v členské dni, mimo nich nebude mať kto kydať.
A tak členské dni pomaly upadali do zabudnutia. Majiteľ ranča si dohodol na novú sezónu niekoľko kurzantov. Učil ich chápavému a citlivému zaobchádzaniu s koňmi, prirodzenému jazdeniu. Svojími novátorskými metódami urobil doslova dieru do sveta jazdectva. V širokom okolí sa hovorilo len o ňom.
Kurzanti sa postupne učili a zdokonaľovali. Každý z nich sa očividne naučil jazdiť podľa svojich predstáv za neuveriteľne krátky čas, pretože po pár hodinách sa už viac neukázali.
Nie je v silách jedného človeka aby sa o celý chod ranča postaral sám a tak si ustanovil zástupcu. Zástupca mal však taktiež plné ruky práce s organizovaním kydajúcich detí a jazdením svojej kobyly. Preto mu na výuku detí, ktorú mal podľa dohody s majiteľom praktizovať nezostával čas.
Keď sa raz majiteľovi znepáčil spôsob vedenia jazdeckého klubu, ktorý zveril svojmu zástupcovi, prizval si ho na kus reči. Jemne mu naznačil, že by ocenil trochu viac aktivity, avšak zástupca z osobných dôvodov nechcel ďalej viesť jazdecký klub a tak odišiel.
Prišla zima a kone prežívali slastné obdobie voľnosti. Celé dni len papkali a prechádzali sa krížom krážom po výbehu.
Na jar však nastal zlom. Koníky začali chodíť pod sedlo, oddýchnuté a plne práceschopné, samozrejme. Preto pre nich nebol problém poslúžiť denne hneď niekoľkým jazdcom. Koníky sa z práce tešili a samozrejme šlapali ako hodinky.
Majiteľ, pripravujúc sa na sezónu, prijal pre deti novú trénerku. Dievčina mu taktiež jazdila kone, takžena ranči opäť zavládla idylka. Deti spokojne kráčali, každé po 10 minút na pridelenom koníkovy a keď dojazdili, povozili na koníkovi aj detičky, ktoré sa prišli na ranč pozrieť, posedieť si so svojimi rodičmi. Detí bolo dosť, mali kopu energie, tak sa aj vykydalo.
A tak, sledujúc bystrým okom deti jadiace a kydajúce si majiteľ spokojne mädlil ruky, veď len rodený menežér si vie veci tak pekne zariadiť.
A všetci žili šťastne až kým nepomreli :-D
Tento príbeh je vymyslený. Prípadná podobnosť s realitou je čisto náhodná.

Nová Anketka

12. dubna 2008 v 13:38 | Kika
Zalozila som vám novú anketku /pod tymto clankom :-D/
som zvedavá na vaše odpovede...
Takže pokukajte članky pokiaľ naše koniky nepoznate a rozhodnite sa :-D

Stale nic???

1. dubna 2008 v 20:01 | Kika
Ahoj mili moji citatelia surferi /po nete samozrejme :-D/...
Chcela by som vás opetovne poprosit o vaše príspevky do novovzniknutej rubriky :-D
Nenechajte sa odstrašiť dĺžkou mojich výplodov, ja keď raz začnem písať.... No, tí čo ma poznajú vedia o čom hovorím :-D
Úplne stačí splodiť pár zmysluplných riadkov :-D
Nebuďte pasívni ako zvyšok slovenského národa a prezentujte verejne svoje názory a postrehy... Možno v sebe nájdete skrytý novinársky talent, ktovie :-D
Znovu prikladám mailovú adresu: kika_cola@post.sk
Tak sa nehanbite, ja už totiž zúfalo túžim čítať aj niečo, čo som nenapísala ja sama :-D
A nemusia písať len koniari, samozrejme prijmem každý článok, čo len okrajovo súvisiaci so zameraním tejto stránky :-D
Takže písaniu zdar :-D
/PS: k článkom môžete prikladať aj fotky, musia byť ale vo formáte jpg a veľkosti do 200kb, pretože ja ich nemám ako upraviť :-D/